Tvárme sa, že dnešok nebol

Autor: Petra Valášková | 27.4.2012 o 20:25 | (upravené 27.4.2012 o 20:47) Karma článku: 5,26 | Prečítané:  618x

Začalo to ránom, keď som sa zobudila zo zvláštneho sna (kde som sa trblietala a dokázala lietať, kde som bola v akomsi dome a dvere boli stále zle zatvorené, takže sa dnu dostal človek, ktorý mi chcel ublížiť). Začalo to tým, že svietilo slnko a ťahalo ma von.

Je dosť nanič nemať priateľov, ktorých by ste zlanárili na nejakú prechádzku, zmrzlinu alebo inú mini-akciu. Pokračovalo to tým, že som si z nudy vymyslela nafarbiť vlasy. Neočakávaný záver - farba bordó. Samozrejme, nikdy to nevyjde tak, ako by som si predstavovala.

Počas celého dňa ma sprevádzalo nutkanie, že musím niečo robiť, niečo užitočné, a potom ten protichodný pocit, že nemám z ničoho radosť a všetko je aj tak zbytočné. Je dosť deprimujúce nebyť aspoň sčasti ambicióznym človekom.

Nakoniec, na inštitúte (kde sa rozprávame o Bohu) som si svoju zlú náladu vybila na všetkých a na všetkom. Aj na Bohu. Rozprávala som niečo, čo si v skutočnosti ani nemyslím a najhoršie na tom je, že som si veľmi jasne uvedomovala, že tie slová tvorí môj hnev a zúfalstvo zo všetkých tých vecí, ktoré nemám.

Pýcha. Počiatok všetkých hriechov a problémov. Neustále tu bude, počká si na nás za rohom, aby na nás skočila a privodila starosti.

Škoda bolo toho krásneho dňa pre mňa.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovi fašisti už majú plán B. Ani zákaz strany ich nemusí odstaviť

Poslanci ĽSNS by o svoj mandát neprišli. Ich stranícka kasa by sa však zrejme vyprázdnila

SVET

NATO ide do vojny proti Islamskému štátu

Bruselský summit aliancie zatienili teroristické útoky v Manchestri.


Už ste čítali?